"Je to knižka, ktorá mapuje celý môj život, to znamená knižka z môjho
detstva, cez pubertu, študentské, divadelné roky, s rozličnými
príhodami a s malými zamysleniami o ľuďoch, ktorí ma sprevádzali celý
život, ktorí boli pre mňa vždy nesmierne dôležití," približuje Kovár.
Čitateľom prezradí aj to, že v roku 1955 vyšiel v bratislavskom
Večerníku článok s titulkom Usmievavý Ferko Kovár zabáva svojich
spolužiakov. Malý štvrták si do školy v prírode pribalil maňuškové
divadlo s úmyslom pobaviť spolužiakov. Divadlo hral aj svojím kamarátom
usadeným na dvore za domom na Tabakovej ulici v Starom Meste, kde
vyrastal. "Bolo to vzrušujúce, lebo od mamy som dostal aj starú
perinu, ktorá poslúžila ako záves, vyrábali sme si i kulisy. Dali sme si
tam aj lavičky a kto mohol, prispel desiatimi haliermi. Vtedy boli
podmienky úplne iné ako dnes, akoby sa prirodzene vynárali. Ak človek v
sebe pocítil, že k niečomu prináleží, tak ako ja vtedy k tomu
divadielku, rozvíjal to ďalej," povedal pre TASR Kovár, ktorý zažil
aj zrod prvých vysielaní Slovenskej televízie, účinkoval v rozhlase, až
to skončilo v Divadielku za rampami a na Vysokej škole múzických umení
(VŠMU).
"Jeho vždy usmiaty a príjemný vzhľad a láskavý prejav ho predurčili k tomu, aby svoj život zasvätil doskám, ktoré znamenajú svet,"
uvádza ku knihe o Františkovi Kovárovi vydavateľstvo Ikar. Skromný,
vždy dobre naladený, pohodový a gentlemanský herec vraví, že keď človek
starne, oveľa častejšie sa ponára hlbšie a hlbšie do pivnice svojej
pamäti a stále sa prekvapuje, čo všetko v nej skladuje. Desiatkami
pôvabných historiek zaplnil aj knižnú novinku. Zaujímavé rozprávanie je
doplnené o bohatú fotografickú prílohu, ktorá je prehľadom rôznych
období hercovho života či angažmánov na divadelných scénach.